Anketa „Najväčší Slovák“ vzbudila veľké množstvo diskusií na sociálnych sieťach. Najprv to bola kontroverzia okolo nominácie Jozefa Tisa do hlasovania (ale následne ho vylúčili). Teraz sú to aktuálne výsledky. Ľudia sa čudujú nad umiestnením niektorých osôb. Rád by som poukázal na to prečo je celá táto anketa nezmyselná.
Kto je najväčší Slovák v našich dejinách? Historik by vám možno vedel dať objektívnu odpoveď. Aj to možno. Väčšina ľudí ale povie svoj subjektívny názor, niekoho, s kým sympatizujú. Nemáme mierku na to aby sme určili „veľkosť“ dejinných postáv. Každá významná osobnosť bola produktom danej doby. Podľa mňa je zbytočné porovnávať kto je významnejší v dejinách. Príklad môžem uviesť zo spisovateľov. Pre niekoho je Samo Chalúpka „väčší“ ako Andrej Sládkovič a opačne. Vzniká otázka či sa vôbec dejinné osobnosti dajú roztriediť ako hmyz do nejakej tabuľky. Každá významná osoba má podiel na našej histórii a svojimi činmi prispela do dejín.
Kritika tiež smeruje na preberanie osobností cudzej národnosti. Ak by sme boli taký „puntičkári“, v ankete by neboli ľudia ako Anastasia Kuzminová, Mária Terézia alebo Cyril a Metod. Podobná polemika vznikla napríklad aj v Amerike. Tam sa do ankety dostali osobnosti ako Albert Einstein, Nikola Tesla alebo Arnold Schwarzenegger. Cudzinci v ankete nie sú vôbec žiadnym prekvapením. Ľudia im dali hlas pre ich osobné sympatie k daným postavám a čo spravili pre ich národ. Ako som spomínal vyššie, nejde o nejakú hodnotu známych osobností ale čo je populárne a známe medzi obyčajnými ľuďmi. Preto národnostná otázka ide do úzadia.
Ďalšia kritika pojednáva o umiestnení legendy. Juraj Jánošík sa dostal do prvej desiatky. Anton Hrnko vo svojich FB statusoch kritizuje jeho umiestnenie keďže bol oficiálne právoplatne odsúdený za vraždu. Ale takýto Jánošík nie je v ankete. Dostal sa tam Juraj Jánošík, legendárny zbojník, ktorý bral bohatým a rozdával chudobným. Takto je zafixovaný v mysliach obyvateľov a skoro každý ho tak pozná. Nereprezentuje nejakú mravnú hodnotu ale súčasnú popularitu. V britskej verzii sa dokonca Artuš, fiktívna postava podľa niektorých historikov, dostal do ankety (v Česku bol z ankety vylúčený Jára Cimrman kvôli svoje fiktívnosti).
Slovenská verzia ankety nie je jediná, ktorá si prechádza kontroverziami. Ďalšie zahraničné štáty mali tiež takúto akciu a svoje anomálie. V nemeckej verzii sa Karl Marx umiestnil na 3. miesto a z ankety boli vylúčený Adolf Hitler alebo Erich Honecker (nemecký politik, stál na čele NDR v rokoch 1971-1989). V zozname nefigurovali žiadny známy nacistický predstavitelia. V Španielsku sa na 22. miesto dostal Francisco Franco (španielsky diktátor). Južná Afrika dopredu vyhlásila, že nebude nikoho vylučovať z hlasovania ako to spravili Nemci. Výsledkom bolo, že Hendrik Verwoerd (politik, architekt apartheidu) predbehol Chrisa Hani (známeho aktivistu proti apartheidu). Dokonca Eugène Terre’Blanche, ktorý bol proti zrušeniu apartheidu a jeho organizácia plánovala ozbrojené povstanie, sa dostal na 25. miesto. A v ruskej verzii sa na 3. miesto dostal Josif Stalin (predbehol Vladimíra Lenina, ktorý skončil na 6. mieste).
Prvá desiatka z ankety je celkom zaujímavá. Mená, ako Milan Rastislav Štefánik, Ľudovít Štúr alebo Alexander Dubček, neprekvapia. Sú považovaný za „velikánov“ našich dejín (aj keď nie veľa ľudí vie presne vymenovať ich prínos). Marika Gombitová a Anton Srholec boli trocha prekvapením, Peter Sagan už tak nie lebo v súčasnosti je dosť známym športovcom. Andrej Hlinka sa vysoko dostal asi ako alternatíva za Jozefa Tisa. Cyrila a Metod. V žiadnej inej ankete som nenašiel dve mená umiestnené na jednom mieste takže máme vlastnú anomáliu. Prekvapením je Gustáv Husák. Média voči jeho umiestneniu spustili kritiku a spolu s Dubčekom hovoria, že komunisti sa pretlačili na vysoké priečky. Napriek jeho povesti „normalizátora“ sa dostal vysoko a osobne som zvedavý na diskusiu o ňom.
Mená v ankete sú skôr zostavené z populárnych názorov, nie z hodnotového hľadiska. Merať hodnotu osôb je neskutočne náročné a vždy tam bude veľkú rolu hrať subjektívny názor. Keby RTVS robila vzdelávacie programy o jednotlivých osobnostiach, možno by to nevyvolalo také vášne ale asi by to málokto pozeral. Lenže treba si uvedomiť jedno. Tu nikdy nešlo o „Najväčšieho Slováka“. Išlo o sledovanosť, senzáciu a aby sa „vytrieskali peniaze“. Že sa spoločnosť teraz okolo toho háda, to vedenie až tak nezaujíma. Musíme ešte vyčkať ako si poradia s diskusiami o prvej desiatke.