Skoro každý pozná meno George Orwell (pravým menom Eric Arthur Blair), anglického spisovateľa, známeho vďaka jeho posledným dvom knihám, Zvieracia farma a 1984. Tieto dve diela sa považujú za jeho najlepšie a dodnes sú veľmi aktuálne. Pri súčasnej mediálnej a politickej manipulácii más sa ľudia radi na tieto knihy obracajú a používajú niektoré výrazy (Ideopolícia, Veľký Brat, newspeak a podobne). Lenže sa už veľa nehovorí o jeho esejach a novinových článkoch, ktorým rovnako neubúda na aktuálnosti. Dnes by som sa rád v krátkosti nad nimi pozastavil. Vypomáham si publikáciami vydanými českým vydavateľstvom Argo. Ide o štyri zväzky plné esejí, článkov a recenzií, preložených z anglickej verzie Essays (zostavené Johnom Carey).
Pre nového čitateľa, ktorý takto do hĺbky nepozná Orwella, bude určite prekvapením rozsah tém o ktorých písal. Značná časť textov sa zaoberá politikou (domácou a zahraničnou) a spoločnosťou. Nájdeme tu však aj eseje o významných osobnostiach ako napríklad Charles Dickens, Rudyard Kipling, T. S. Eliot, Arthur Koestler, Salvador Dalí alebo Mahátma Gándhí a ďalší. Rovnako píše aj o svojich spomienkach z Barmy, z Francúzska alebo zo Španielskej občianskej vojny. Ale nie vždy preberá vážne témy. George Orwell sa dokázal pozastaviť aj nad anglickou kuchyňou, žabou obecnou alebo nad ohňom v domácnosti. V zbierke sú tiež všetky jeho články z rubriky „Jak to vidím já“ z novín Tribune, pre ktoré dlhodobo písal. Rovnako zaujímavé sú aj jeho poznámky ohľadom anglického jazyka, o nových slovách alebo ako politika vplýva na jazyk. Tiež často poukazoval na rôznu propagandu vo verejnom živote ľudí a upozorňoval na totalitné tendencie v spoločnosti.
Veľká časť publikácií sú Orwellove recenzie na knihy. Nejedná sa pritom o nejaké krátke texty ale o trochu hlbšiu analýzu. Niekedy vedel písať aj o politickej príslušnosti v danom diele (napríklad v recenzii na Žádná taková svoboda od Alexe Comforta poukazoval na sympatiu k pacifizmu). Tiež tu nájdete recenzie na Mein Kampf od Adolfa Hitlera alebo Obratník Raka od Henryho Millera (americký spisovateľ, kniha vyšla v 1934 vo Francúzsku, kvôli jeho snahe odtabuizovať pornografiu kniha v Amerike vyšla až v roku 1961) a mnohé ďalšie.
Kvôli svojim posledným dvom knihám sa George Orwell väčšinou uvádza ako symbol odporu proti komunistickému zriadeniu. Lenže v esejach bol schopný kritizovať každé politické hnutie. Či už išlo o komunizmus alebo fašizmus, ale aj konzervatívcov, liberálov, pacifistov, anarchistov, imperialistov a podobne. Napriek tomu, že sa po udalostiach v Španielsku hlásil ku demokratickému socializmu, socialistov dokázal naďalej tvrdo kritizovať.
Ak budem mať čas (a chuť), v budúcnosti by som sa rád pozastavil nad jednotlivými zväzkami a trocha hlbšie preberal jednotlivé texty. Kto je náročnejší čitateľ a chcel by kritický pohľad na danú dobu, určite navrhujem tieto knihy. Nie len v kontexte na dobu ale aj kvôli svojej aktuálnosti pre dnešok, sú eseje Georga Orwella dobre prepracované a určite vám rozšíria obzor. Rovnako skvelé sú aj jeho cestopisy Na dne v Paríži a v Londýne (popisuje fungovanie reštaurácií vo Francúzsku a jeho cestovanie ako tulák), Cesta k Wigan Pier (popis extrémnej chudoby na severu Anglicka a jeho kritika socialistických hnutí) a Hold Katalánsku (popisuje svoje zážitky zo Španielskej občianskej vojny). George Orwell nám rozhodne vie ponúknuť viac.