dominik123

Existujú témy, ktoré spoločnosť neskutočne rozdelia. Jednou z nich je aj potratová politika. Na tému reagujú všetci – politici, média a verejnosť. Lenže človek má pocit, že sa k téme potratov pristupuje strašne necitlivo a to platí pre obidve strany či už skupina za potraty alebo proti. V článku sa skúsim pozastaviť nad obidvoma pohľadmi.

V tejto otázke sa stretávajú dva nezlučiteľné pohľady: jeden je ochrana nenarodeného dieťaťa a druhý je ochrana práva ženy sa sama rozhodnúť. Teraz, ktorý z týchto dvoch pohľadov je zlý? Ktorý je dobrý? A môže existovať nejaký kompromis pri tejto otázke? A tu vzniká problém. Obidva pohľady majú svoje opodstatnenie. Je správne chrániť deti keď sú ešte v tele matky. Tiež je správne brániť právo ženy sa slobodne rozhodnúť. Lenže tu neexistuje žiadny kompromis. Pristúpiť na sprísnenie interrupcií alebo ich rovnou zakázať je obmedziť právo ženy. Ponechať súčasnú novelu znamená, že v očiach niektorých ľudí budú umierať deti (aj tu sa názor líši od akého momentu je plod v tele matky považovaný za dieťa). Je to o uhle pohľadu.

Lenže stretávame sa niekedy s úplne iracionálnymi názormi. Prolife aktivista a hovorca Národného pochodu za život Tomáš Kováčik počas rozhovoru povedal, že by žene po znásilnení nedovolil ísť na potrat. Obhajoval to, že by dieťa traumatizovanej žene dalo zmysel života. Určite existujú matky, ktoré po znásilnení si nechali dieťa a vychovávajú ho s láskou. Také si zaslúžia rešpekt. Ale, úprimne, ak by sa žena rozhodla pre potrat tak by som pri tomto nepípol ani slovo. Lebo prečo by žena mala porodiť dieťa sviniara, ktorý jej zruinoval život? Pán Kováčik vyžaduje až prehnané sebaobetovanie od žien a nie všetky sú toho schopné. Až na pár výnimok skoro žiadna. (zdroj: https://domov.sme.sk/c/6937838/prolife-aktivista-potrat-nepripustam-ani-pri-ohrozeni-zivota-zeny.html)

Slovenská národná strana predložila návrh zákona, v ktorom požaduje zákaz propagácie umelé prerušenie tehotenstva a dáva povinnosť lekárom zobraziť obraz embrya a bezplatne ho vytlačiť pre ženu. Ak je to technicky možné, tiež zabezpečiť aby si vypočula tlkot srdca plodu/dieťaťa. Lenže o čo tu ide? Aký to má zmysel? Ohľadom propagácie sa viem ešte pozastaviť. Ale dávať žene obraz embrya a nechať ju vypočuť tlkot srdca? Raz sa už rozhodla pre potrat. Takéto citové vydieranie má zmeniť jej postoj? Rozhodnúť sa pre takýto úkon je už psychicky náročné pre ženu a toto jej určite nepomôže. V konečnom dôsledku to nerieši nič. Zašlo to až tak ďaleko, že Aliancia za rodinu spustila petíciu na odvolanie MUDr. Jozefa Záhumenského, ktorý sa kriticky vyjadril ohľadom počúvania tlkotu srdca.

Celá téma je nechutne spolitizovaná. Málo ľudí sa pozastavilo nad tým, že celé je to iba zástupný problém. Potraty z roka na rok klesajú a klesajú. Keby stúpali tak by situácia bola iná. Ale klesajú. Riešime potraty ale neriešime dôvody prečo ľudia chodia na tie potraty. Myslím si, že by sa skôr mala riešiť chudoba a sociálna núdza, ktorá núti ženy toto podstúpiť. Lenže málokto o tom hovorí. Aj tí, čo sú za potraty, neriešia príčina. Dôvod? Pretože interrupcie sú perfektná téma, ktorá brnká na emočnú strunu a ľahko vyvoláva hystériu.

Odmietam skočiť na slovník niektorých „profesionálov“ ktorí celú vec otočili na otázku „Ste proti vražde alebo za vraždu?“. Som za to aby konečné rozhodnutie bolo na žene. Nemalo by sa to ženám zakazovať lebo potom dostanete situáciu podobnú v Poľsku (ženy chodia do zahraničia na interrupcie alebo sa snažia o domáci potrat, ktorý ich môže ohroziť na živote). Môže ale nemusí podstúpiť potrat. Ale nech sa rozhodne sama a nech s týmto rozhodnutím potom žije.